V Olomouci, meste s bohatou históriou a kultúrou, sa nachádza aj jedna z najvýznamnejších inštitúcií v oblasti vzdelávania a zdravotníctva - Lekárska fakulta Univerzity Palackého. Táto prestížna univerzita je známa svojou bohatou históriou v oblasti vzdelávania budúcich lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ako aj svojím prínosom v oblasti výskumu a inovatívnym prístupom k liečbe pacientov.
Od svojho oficiálneho založenia v roku 1947 sa môže pochváliť tradíciou špičkového vzdelávania a širokou ponukou akademických programov. Už v stredoveku bola Olomouc jedným z centier vzdelanosti, pričom samotná univerzita začala vznikať v roku 1566, čím sa fakulta stala druhou najstaršou v Českej republike. Vplyv univerzity bol široký, slúžila ako centrum vzdelanosti nielen pre Moravu a Sliezsko, ale aj pre krajiny Rakúska, Nemecka a vzdialenej Škandinávie. V priebehu rokov sa pôvodné lýceum zmenilo na medicínsko - chirurgické centrum, ktoré sa zameriavalo na ranostajstvo, anatómiu, chirurgiu a pôrodníctvo. Významnou zmenou v úrovni výučby bolo zriadenie štátnej všeobecnej nemocnice v roku 1785, ktorú študenti využívali na prax. Nasledujúce roky priniesli lýceu oficiálny štatút univerzity, ktorý pre svoju činnosť stratilo, ale v roku 1946 bol v plnej miere obnovený. V rámci obnovenia svojej činnosti dostala fakulta názov, pod ktorým ju poznáme v súčasnosti.
https://www.lf.upol.cz/fotogalerie/nase-fakulta/
Fakulta si dodnes zachovala svoj medzinárodný dosah a študenti z celého sveta prichádzajú do Olomouca študovať medicínu, zubné lekárstvo, farmáciu, fyzioterapiu a ďalšie zdravotnícke odbory. Jedným z kľúčových faktorov úspechu olomouckej fakulty je dôraz na praktickú výučbu a klinickú prax. Študenti majú možnosť získať skúsenosti priamo v nemocniciach, na klinikách a v laboratóriách, kde pracujú pod dohľadom skúsených odborníkov a získavajú neoceniteľné klinické zručnosti. Olomoucká univerzita zohráva kľúčovú úlohu aj v oblasti výskumu a vývoja v zdravotníctve. Jej výskumné tímy sa zaoberajú širokou škálou tém vrátane liečby rakoviny, neurovedy, infekčných chorôb a verejného zdravia. Táto inovatívna práca prináša nové poznatky a prispieva k rozvoju zdravotníctva nielen v Českej republike, ale aj na celom svete.
Čo nám teda fakultu najlepšie predstaví? Určite výstižný a úprimný rozhovor so študentkou Ráchel, ktorá nám neváhala prezradiť svoju cestu k odboru a svoje študentské tipy pre nových študentov medicíny.
Čo ťa viedlo k štúdiu medicíny?
Už keď som bola mladá, bola som obklopená množstvom ľudí, ktorí presne vedeli, čím chcú raz byť. Ja som to nikdy nemala, a preto som až do posledného ročníka strednej školy netušila, čo chcem robiť. Vôbec som nechcela ísť na medicínu, pretože ju vyštudovala moja sestra a ja som sledovala celý proces a všetko, čo musela obetovať. Tak som začala uvažovať o tom, že pôjdem na prírodovedeckú školu a budem študovať genetiku. Toto štúdium by ma bavilo, ale následná profesia už nie. Preto som sa nakoniec rozhodla ísť na medicínu, ale s tým, že si len vyskúšam prijímacie skúšky a uvidím, či sa tam vôbec dostanem s minimálnou prípravou. Nakoniec to vyšlo a bral som to ako také znamenie, že to bola správna cesta.
Prečo ste si vybrali práve túto fakultu?
Prihlásil som sa len na 1. lekársku fakultu UK, Lekársku fakultu MUNI a Lekársku fakultu UPOL. Do Prahy som sa dostal bez prijímacích skúšok a do Brna som sa ani nedostal. Bolo mi viac-menej jedno, kam pôjdem, a tak som sa rozhodol, že do Olomouca = je mi najbližšie k srdcu + budem mať potrebné zázemie a podporu rodiny, čo je pri štúdiu veľmi cenné. Zároveň sem chodila moja najlepšia kamarátka zo strednej školy, takže som vedela, že tu niekoho poznám.
https://www.lf.upol.cz/fotogalerie/nase-fakulta/
Čo sa vám na fakulte najviac páči?
Veľmi sa mi páčilo, ako sa k nám všetci učitelia a lekári počas prijímacích skúšok správali. Toto miesto na mňa pôsobilo veľmi príjemným dojmom a stále pôsobí. Páči sa mi vzhľad fakulty, prostredie, v ktorom sa nachádza, ale našla som tu aj svojich najlepších priateľov, vďaka ktorým som si fakultu tiež zamilovala.
Čo by si chcela vedieť pred začiatkom prvého ročníka?
Nejaké rady a postrehy, na čo sa pripraviť a čomu sa vyhnúť? Že to bude naozaj veľká zmena oproti strednej škole, ale že je to zmena pre každého a je normálne, že s tým budem bojovať. Že sa občas budem cítiť dosť osamelo a prázdno, ale treba si v tom chaose a tlaku nájsť vlastnú rovnováhu a nestratiť radosť zo života. A tiež, že aj keď si na to ešte nezvyknete, na lekárskej fakulte okúsite, aké to je byť obklopený "najlepšími z najlepších", a že nemá zmysel sa s niekým porovnávať, ale disciplinovane na sebe pracovať. V skutočnosti je to veľká česť byť obklopený takými inteligentnými a pracovitými ľuďmi, takže namiesto toho, aby ste doma plakali, že ste hlúpejší, by ste podľa mňa mali byť radi, že vďaka nim môžete posúvať svoje hranice a stať sa najlepšou verziou seba samého.
Z čoho si mala v prvom ročníku najväčší strach a čoho si sa naopak bál najmenej?
Jednoznačne anatómia. Pre mňa bola anatómia od začiatku hrozná. Doslova od prvej hodiny. Pamätám si, ako som po prvej hodine išla domov a hovorila som si: "Na toto fakt kašlem a idem na inú univerzitu, som šťastná. Nebavilo ma to, pripadalo mi to len ako memorovanie nezmyselných vecí, a aby toho nebolo málo, 95 % ľudí okolo mňa sa k tomu správalo hrozne. Veľmi som sa tej skúšky bála, ale zároveň som si to nepripúšťala, aby som sa nezbláznila. V lete prvákov máme skúšky z anatómie, biológie, latinčiny a biofyziky. Musím byť úprimný, žiadnej z ostatných skúšok som sa nebál. Na každú z nich som sa učila maximálne dva dni, pretože som mala v hlave len anatómiu.
Ako ste sa pripravovali na skúšky?
Čo vám pri príprave najviac pomohlo? Myslím, že najdôležitejšie je učiť sa priebežne a poctivo počas celého roka. To bol asi hlavný problém môjho prvého neúspechu z anatómie, pretože som sa tak veľmi snažil nájsť rovnováhu v letnej skúške, až som sa nedokázal poctivo a efektívne učiť. Ale zároveň to bol kľúč k úspechu pri tých ďalších skúškach, ktoré som sa naozaj učil viac ako rok a potom som mohol skúšku bez problémov absolvovať za 1 deň. Pri príprave mi najviac pomohlo skúšanie s priateľmi, chodenie von na čerstvý vzduch, aby to mozog lepšie znášal, a kvalitný spánok! Myslím si tiež, že je veľmi dôležité pravidelne si opakovať látku, pretože ja som nebola zvyknutá opakovať vôbec nič a potom sa mi stalo, že hoci som sa neustále učila, nič som si nezapamätala. Ale každý príde na správny spôsob učenia sám, podľa toho, čo je pre neho najlepšie.
instagram: @rachelrazova
Ako hodnotíte vybavenie fakulty?
V prvom ročníku to vyzerá ako jeden veľký chaos. Nevedia, kde sú učebne, kde majú čo nájsť, kam majú ísť počas prestávok, kde majú obedovať, aby si mali kde sadnúť (školská jedáleň je odhadom pre 30 ľudí, takže sa tam skoro nikto nezmestí), atď... Ale celkovo sa mi naša fakulta veľmi páči. Páči sa mi, že sa skladá z nových aj starých častí, takže máte to najlepšie z oboch svetov, haha. Pred fakultou sú lavičky (aj v novej, aj v starej časti), takže sa môžete kochať krásnym výhľadom na Olomouc a zároveň si v pokoji posedieť. Sú tu fotogenické toalety, čo je veľmi dôležitá vec (umriem :DD), a bufety sú tiež 10/10 (odporúčam panini so sušenými paradajkami). Máme aj nové študovne, ktoré sú naozaj krásne a verím, že sa v nich musí výborne učiť (ja sa však učím doma, ups). Pre mňa máme všetko, čo som vždy chcela, a som za to veľmi vďačná, keď si spomeniem, ako som vtedy písala prijímacie skúšky v budovách fakulty a bolo pre mňa nepredstaviteľné, že raz budem žiť tak, ako žijem teraz.
Ako by ste zhodnotili svoj prvý ročník na lekárskej fakulte?
Páni, svoj prvý rok na lekárskej fakulte by som opísal ako ''horkosladký''. Ako som už spomínal, nevedel som nájsť rovnováhu a stálo ma to veľa síl a energie. Preto som si dokonca založila sociálne siete o medicíne, pretože som si chcela vytvoriť vlastný medicínsky svet, ktorý by bol mojím ''bezpečným priestorom'', kde by som si mohla školu romantizovať a zároveň sa motivovať s ľuďmi, ktorí majú rovnaké skúsenosti. Vždy som si hovoril, že ak by som lekárskou fakultou prišiel o normálny život, tak by som sa na to vykašľal. Preto som urobil všetko pre to, aby som sa venoval všetkému, čo chcem. Často išiel môj osobný život na úkor školy, čo potom vyústilo do toho, že som nezvládla skúšku z anatómie, a tak som ju robila cez prázdniny. Bolo to ťažké, nepríjemné, osamelé, ale až tam som si uvedomila, ako veľmi mám túto školu rada a ako veľmi sa chcem dostať do druhého ročníka a ďalej. Tak som bojovala (presnejšie: 3 mesiace som bola dievča bez života, ktoré sa len učí a zároveň už nemá na nič silu, takzvaná "troska") a zvládla som to. A teraz už viem, že ak chce človek zvládnuť pekný život a štúdium na náročnej škole, hold musí mať dobrý time management a začať sa učiť skôr, aby neskončil ako ja v prvom ročníku, haha. Celkovo som si však prvácky ročník neužila a nebola som si istá, či je to pre mňa tá správna cesta. Preto som sa snažila nájsť si na každej triede a na každom dni to pekné, kvôli čomu sa oplatilo nevzdávať to.
instagram: @rachelrazova
Čo by ste odkázali budúcim študentom fakulty?
Nebojte sa. Pretože tak ako sa strieda dážď so slnkom, tak sa budú striedať ťažké dni s krásnymi. Strach a stres sa určite neoplatí, pretože ak sa človek učí a tvrdo pracuje, nie je dôvod niečo nezvládnuť. Je veľmi pravdepodobné, že na začiatku je to pre každého ohromne ťažké, ale človek si zvykne. Aj pri množstve učiva, aj pri krátkom čase sa musí naučiť tak veľa. Dôležité je nájsť na fakulte skvelých ľudí, ktorí budú ťahať s vami. Možno to zvládneš ako ''sólista'', ale na konci tejto hrôzy štúdia, keď už budeš mať ten diplom a bude to najlepší deň tvojho života, budeš tam stáť sám a nebudeš mať s kým zdieľať tú radosť. A to nikto nechce. Preto sa snažte nájsť si svojich vlastných ľudí, pretože neviete, ako skvele sa budete pri štúdiu s nimi cítiť. A ešte jedna dôležitá vec! Nevešajte hlavu, keď sa vám niečo nepodarí. Tých červených diplomov je naozaj málo, takže väčšina z nás, normálnych smrteľníkov, počas štúdia zlyhá viackrát. Ale berte tieto neúspechy ako ukazovateľ, že je čo zlepšovať, nie v štýle ''som hlúpy, nestíham'', pretože to nie je pravda. Áno, zraňuje to ego, ale je to len priestor na zlepšenie, či už vedomostí alebo osobnosti, pretože potom je človek oveľa odolnejší a nič ho nezlomí. A posledná vec, naozaj sa neporovnávajte. Je to naozaj ťažké, keď to robí veľa ľudí okolo vás a vyčítajú vám každý neúspech alebo horšiu známku, ale nepodľahnite tomu a choďte si svojím vlastným tempom. Nemá to zmysel!!
Je ešte niečo, čo by ste chceli dodať?
Nedovoľte, aby budúci/súčasní študenti medicíny alebo ľudia študujúci v zdravotníctve všeobecne stratili svoju ľudskosť. Nech nestratia svoju vlastnú osobnosť a vlastnosti, ktoré ich robia tým, kým sú. Pretože je príliš ťažké nestratiť seba samého v priebehu honby za úspechom a diplomom, ocenením alebo uznaním od iných. Ale verte mi, stojí to za to, aby ste sa nezmenili a nezastarali. Viem, že veľa ľudí má tendenciu myslieť si, že keď sú zrazu študentmi medicíny a majú za sebou prijímacie skúšky, anatómiu a kopu ďalších ťažkých skúšok, sú niečo viac. Je však dôležité zostať nohami na zemi a vedieť, že štúdium niečoho, čo vás baví, vás nerobí nadradenými všetkým ostatným ľuďom. Pre mňa je jednou z najsmutnejších vecí sledovať, ako sa z ľudí, ktorí mali na začiatku radosť v očiach, stávajú stroje, ktoré pomaly, ale isto strácajú akúkoľvek empatiu a najdôležitejšie v živote je pre nich získať čo najlepšiu známku a k ostatným sa správajú, ako keby boli možno niečo menej ako oni len preto, že nie sú medici/neučia sa ako bežní medici. A ani sa im nedivím, pretože tlak na medicíne 24/7 vás núti vytvoriť si hrubú kožu, byť prelomový, byť sólový hráč a bojovať o svoje miesto. Núti vás to byť jednoducho vždy o krok vpred a byť najlepší bez ohľadu na všetko. Takže potom si veľa ľudí neuvedomuje, že medicína NIE JE váš život. A to, že sa musíte prispôsobiť tomuto tlaku, neznamená, že sa musíte zmeniť VY! Je to strašná hanba a verte mi, že naozaj stojí za to udržať tú hranicu medzi tým, kto som, a tým, čo študujem. Pretože jedného dňa budete mať tú česť pomáhať ľuďom, ktorí vám nesmierne dôverujú, vzhliadajú k vám a bezvýhradne veria, že práve vy ich zachránite. Takže koniec koncov, už len kvôli týmto ľuďom sa oplatí zachovať si úctu, pokoru, radosť zo života, smiať sa, byť milý a správať sa k nim s rešpektom. Pretože ak si zachováte čisté a láskavé srdce, často pomôžete viac ľuďom, ako ste kedy chceli. A to by malo byť spoločným cieľom, pre nás všetkých.
Stala sa Olomouc a jej hanácke nárečie vaším obľúbeným miestom na štúdium? Veríme, že sa vám dnešná exkurzia páčila, či už ste budúci študent, študent medicíny alebo absolvent. Ďakujeme ti Rachel za skvelý a úprimný rozhovor a prajeme ti veľa študijných úspechov!
@rachelrazova
článok pripravili: Jana a Daniela
