Spoločné štúdium všeobecného lekárstva a zubného lekárstva si vyžaduje čas, disciplínu a veľkú dávku odvahy. Charlotte Petrová, lekárka a študentka známa na Instagrame ako @medfitcharlie, sa rozhodla tieto odbory spojiť. Charlotte sa k dvojitému odboru dostala v podstate náhodou. Rozhodla sa vytvoriť instagramový profil, kde inšpiruje ostatných študentov, predstavuje im študijné odbory, zdieľa tipy, ako zvládnuť štúdium, a v neposlednom rade propaguje zdravý životný štýl. Oba odbory sú považované za časovo náročné, vyžadujú si množstvo hodín učenia sprevádzaného praxou, a to samé o sebe. Súbežné štúdium týchto dvoch odborov sa môže zdať nereálne a príliš náročné, ale pri správnom nasadení je to možné.
Možnosť súbežného štúdia dvoch odborov je v mnohých krajinách obmedzená vzhľadom na odlišný charakter týchto dvoch odborov a rozsiahlu študijnú záťaž, ktorú so sebou prinášajú. Väčšina škôl uprednostňuje špecializáciu a oddelené študijné programy týchto odborov, čo študentom umožňuje získať hlbšie a komplexnejšie znalosti a tým ich lepšie pripraviť na nadchádzajúcu prax. Poďme sa spoločne opýtať Charlie, ako prebiehalo jej štúdium, čo by odporučila budúcim študentom a v čom vidí najväčšie výhody kombinovaného štúdia.
Vedeli ste už v mladosti, že chcete pracovať v zdravotníctve? Čo vás k tomu viedlo?
Určite nie od mladosti. Ako dieťa som sa bála lekárov, utekala som z ordinácie, keď mi chceli vziať krv alebo ma zaočkovať. Neskôr sa to vo mne zlomilo až v 9. ročníku základnej školy, keď som bol v nemocnici so zápalom slepého čreva. Od prírody som rád pomáhal ľuďom a staral sa o blízkych, takže až neskôr ma to ťahalo k zdravotníctvu. Na strednú školu som išla s tým, že chcem robiť psychológiu, preto som chodila aj na zdravotnícke lýceum, kde sme mali psychológiu celé štyri roky. Počas strednej školy som si však viac zamilovala prírodné vedy a fascinovalo ma ľudské telo, takže som začala uvažovať o medicíne.
Ako ste prišli na nápad študovať dva také náročné odbory súčasne? Ktorý odbor ste začali študovať ako prvý a prečo?
Nebolo to niečo, čo som si naplánoval, bol to jednoducho život. Po skončení strednej školy som sa prihlásil na zubné lekárstvo, všeobecné lekárstvo, dentálnu hygienu a na VŠZ. To, čo som v tom čase chcel robiť najviac, bola stomatológia. To mi, žiaľ, nevyšlo, ale dostal som sa na všeobecné lekárstvo do Plzne, z čoho som mal, samozrejme, veľkú radosť. Bol to pre mňa veľký úspech, pretože učitelia na zdravotnej škole nás, žiaľ, podceňovali a hovorili, že na medicíne nemáme šancu. Tak som nastúpila do Plzne s tým, že ďalší rok skúsim prijímačky na zubné lekárstvo znova a vyšlo to!
Prečo ste sa rozhodli pridať k takému náročnému odboru ďalšie štúdium?
Po prvom ročníku všeobecného lekárstva som sa dostal na zubné lekárstvo. Spočiatku to bolo hlavne preto, že som si chcel nechať zadné dvierka pre prípad, že by som zistil, že to nie je pre mňa, že mi nefungujú zuby alebo ma to nebaví, čo sa môže stať. Zároveň som vedela, že mi bude uznaná väčšina skúšok v prvom ročníku a chcela som si dokončiť učivo, aby som neodpadol. To mi vydržalo dosť dlho na to, aby som nakoniec dokončil lekársku fakultu. :)
Ako sa s tým vyrovnáte, keď musíte mať na väčšine hodín stopercentnú účasť?
Spočiatku to nebolo obzvlášť ťažké. Druhý ročník bol vo všeobecnosti voľnejší, čo sa týka rozvrhu, a mala som len jeden predmet navyše v zubnom lekárstve, predklinické zubné lekárstvo, čo znamenalo jedno dopoludnie praxe navyše. Ak sa mi náhodou niečo prekrývalo v rozvrhu, nebol problém dohodnúť sa s vyučujúcim a chodiť na to konkrétne praktikum s iným krúžkom. Samozrejme, vo vyšších ročníkoch to bolo trochu náročnejšie, ale stále platilo, že všeobecné a zubné lekárstvo mali aspoň polovicu predmetov spoločných, takže som mal uznané skúšky a naviac som navštevoval čisto zubné predmety a klinické praktiká na stoličke.
Ľutovali ste niekedy svoje rozhodnutie študovať medicínu a zubné lekárstvo súčasne? Boli chvíle, keď ste to chceli vzdať?
Určite som mala také chvíle, keď som si hovorila, aký to má celé zmysel a prečo si to dobrovoľne robím ťažšie, ako to je. Každý druhý rok som si hovorila, že už prestanem robiť všeobecnú a budem študovať zubné lekárstvo. Stále sa mi však darilo žonglovať s tým ďalej a ďalej. Bavilo ma to, zvládala som to, a keď som skončila piaty ročník, usúdila som, že dokončím oboje. Bola by to škoda! Navyše si myslím, že táto obrovská skúsenosť mi dala veľa.
Nemali ste pocit, že ste vždy museli jedno štúdium odložiť, aby ste zvládli druhé?
Niekedy som mal takéto myšlienky. Najmä preto, že som veľký perfekcionista a neviem robiť veci napoly. Takže musím povedať, že som nechodila na drvivú väčšinu predmetov, zubných aj všeobecných. Hlavným dôvodom bolo aj to, že to pre mňa nebol efektívny spôsob učenia a radšej som ten čas venoval samoštúdiu alebo iným voľnočasovým aktivitám. Ďalšou myšlienkou, ktorá mi pomohla od pocitu, že mi niečo chýba, bolo uvedomenie si, že to, čo sa naučíme počas štúdia, sú, žiaľ, len základy a veľkú časť medicíny sa naučíme len praxou, a to veľmi rýchlo.
Obmedzovalo vás štúdium dvoch náročných odborov v osobnom živote? Mali ste vôbec čas na osobný život?
Medicína je často sama o sebe dosť obmedzujúca, ale je na nás, ako ten voľný čas využijeme. Ja osobne musím povedať, že to tak necítim. Vždy som sa dosť veľa učil. Chodil som na akcie, študentské večierky, športoval som, dokonca som chvíľu aj súťažil, a chodil som aj na brigády. Myslím si, že to k medicíne jednoducho patrí. Strávime mesiace štúdiom, zatiaľ čo naši rovesníci chodia von, na dovolenky, zakladajú si rodiny atď. ale potom sa snažím využiť ten voľný čas a úprimne povedané, oveľa viac si užívam to zaslúžené voľno po skúškach, pretože ten čas považujem za veľmi cenný.
Čo hovorilo okolie na štúdium dvoch odborov naraz?
Bolo to asi tak pol na pol. Moja rodina ma vždy veľmi podporovala, vždy mi bola oporou, najmä moja mama. Veľa mojich spolužiakov to nechápalo, ale druhá polovica ma podporovala a obdivovala. Je to úplne pochopiteľné, pretože vôbec nie je potrebné mať titul v oboch oblastiach. Dôležité však je, že mi to dávalo zmysel. Nech robíte čokoľvek, robte to pre seba, nemusí to dávať zmysel nikomu inému.
Ak by ste si mali vybrať len jeden študijný odbor, ktorý by to bol? Medicínu alebo zubné lekárstvo? A prečo?
Asi by to bolo zubné lekárstvo. Keby som po maturite išiel rovno na zubné lekárstvo, som si istý, že moja cesta by bola úplne iná. Zubné lekárstvo bolo mojím vysnívaným odborom, po maturite som zistil, že je takmer nemožné, aby som si ho splnil. Páčila sa mi kombinácia medicíny s možnosťou vlastnej praxe, flexibilný pracovný čas bez potreby atestácie a tiež dobré prepojenie s rodinným životom. Na druhej strane som teraz za túto skutočnosť veľmi rada, pretože mi dala nielen množstvo ďalších vedomostí, kontaktov, priateľov, ale aj možnosť vyskúšať si štúdium na vlastnej koži, takže teraz môžem odovzdávať cenné skúsenosti ďalším študentom, čo ma veľmi teší a napĺňa.
Máte pocit, že sa toto náročné štúdium vyplatilo?
Určite áno! Dalo mi širší pohľad na pacienta, množstvo poznatkov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a prepájajú. Okrem toho som jeden z mála ľudí, ktorí môžu objektívne posúdiť nekonečný boj medzi všeobecnými lekármi a zubnými lekármi o to, kto to má ťažšie. :D
Takže kto to má ťažšie? (smiech)
Kto to má ťažšie?
Asi sklamem všetkých súťaživých všeobecných lekárov, ale zubári to naozaj nemajú ľahšie. Áno, ak si zoberieme bežné "generalistické" predmety ako interná medicína, infekčné choroby, gynekológia, pediatria, oftalmológia atď. tak pri týchto skúškach (aspoň na našej fakulte) majú zubní lekári výrazne menšiu obsahovú a skúšobnú náročnosť (nezlobte sa na mňa, ale je to tak). Ale na porovnanie, my máme svoje čisto stomatologické predmety, kde sa očakáva dokonalá znalosť teórie vrátane praktických zručností. Je to vlastne jediný odbor medicíny, ktorý môže lekár po skončení štúdia samostatne vykonávať. A čo sa týka čisto teoretických predklinických predmetov (anatómia, fyziológia, biochémia...), ani tam nie sú zubári ušetrení a učia sa všetko v plnom rozsahu.
Nedávno ste sa stali lekárom, gratulujeme, aké to napokon je? Mať za sebou aspoň časť?
Ďakujem veľmi pekne! Je to neuveriteľná úľava. Konečne nie som len prerastené decko s maturitou (haha, smiech). Väčšina študentov medicíny mi dá za pravdu, aké je to stresujúce, keď vaši rovesníci oslavujú bakalárov, inžinierov a magistrov a my už niekoľko rokov tvrdo pracujeme bez akéhokoľvek náznaku.
A aký je to pocit, keď viete, že ostatní spolužiaci už zmaturovali, ale vaša cesta sa ešte neskončila?
Úprimne povedané, vôbec to tak nevnímam. Už tento krok je obrovskou zmenou v mojom živote, otvorilo sa mi veľa dverí, odpadlo veľa stresu a v septembri sa chystám nastúpiť do práce, takže čisto študentské roky mám za sebou. Samozrejme, budúci rok ma ešte čakajú zubárske skúšky, ktoré nebudú ľahké, ale aj tak sa mi teraz veľmi uľavilo. Aspoň nateraz.
V akom odbore sa chcete profesionálne realizovať? Prípadne môžeš robiť oboje naraz?
V septembri nastupujem na oddelenie ústnej a čeľustnej chirurgie. Predtým som o tomto odbore nerozmýšľala, ale počas šiesteho ročníka som si uvedomila, že ma chirurgia baví, a zároveň tento odbor spája mnohé aspekty medicíny, ktoré ma počas štúdia zaujímali a bavili. Okrem toho by som v tomto odbore mohol uplatniť svoje vedomosti zo všeobecnej medicíny, keďže ide o veľmi komplexný odbor, ktorý sa zaoberá často vážnymi stavmi, ako sú polytraumy, orofaciálne nádory a mnohé ďalšie. Zároveň sa pomaly začínam vzdelávať v estetickej medicíne, ktorej sa chcem v budúcnosti tiež venovať.
Čo rád robíte vo voľnom čase?
Milujem pohyb, v poslednej dobe najmä jogu, pilates, chôdzu, ale aj skupinové lekcie. Rada cestujem, spoznávam mestá a chodím do prírody. V poslednom čase sa mojím koníčkom stal aj instagram @medfitcharlie , ktorý je pre mňa obrovským zdrojom motivácie.
Na sociálnych sieťach si pomerne aktívna, prečo si sa rozhodla zdieľať svoju cestu?
Od prírody som veľmi kreatívny človek a rada motivujem a inšpirujem iných ľudí, čo prináša motiváciu aj mne. O založení Instagramu som uvažovala už dlho, ale asi som nemala odvahu, trochu som sa obávala reakcie okolia, kamarátov z fakulty atď. Preto som o svojom účte dlho nikomu ani nepovedala, ale teraz už to, samozrejme, takmer všetci vedia. Teraz som neskutočne rada, že som to urobila, a skôr ľutujem, že som nezačala skôr (smiech). Robí mi radosť, že sa môžem podeliť o svoje skúsenosti, zdieľať niekedy ťažko dostupné informácie, a hlavne motivovať seba aj ostatných, aby sme dosiahli svoje ciele a sny. Spätná väzba ma veľmi nabíja a dodáva mi väčšiu chuť byť aktívna vo vlastnom živote.
Je niečo, čo by ste odkázali medikom a začínajúcim lekárom?
Žite mimo medicíny! Venujte sa svojim koníčkom, choďte von s priateľmi, nebojte sa skúšať spolky, chodiť na podujatia, športovať na fakultu, ísť na Erasmus alebo stáž do zahraničia, skrátka skúste všetko, čo vás láka. Všetko je to o prioritách. Nielenže budete mať lepší zmysel života, veľa nových skúseností, priateľov a kontaktov, ale urobí to z vás aj lepšieho človeka a v konečnom dôsledku aj lepšieho lekára. Nemusíte sa vzdať života, práve naopak. Najúspešnejší ľudia (a najspokojnejší) sú tí, ktorí sa neboja byť aktívni.
Veľmi pekne vám ďakujem za rozhovor.
@medfitcharlie
článok pripravili: Jana a Daniela
