Sestra, influencerka, mama - to všetko je Bc. Lucie Černá, MBA alias @czechnurse, všeobecná sestra, ktorá vyštudovala 3. lekársku fakultu UK. Svojím autentickým prístupom a otvorenosťou si získala srdcia tisícov instagramových sledovateľov. Pod jej účtom sa skrýva inšpiratívny príbeh ženy, ktorá sa nebojí spojiť náročné povolanie zdravotnej sestry a zdieľanie svojich skúseností na sociálnych sieťach. Svoj profil venovala pacientom a online vzdelávaniu venovanému modernému ošetrovateľstvu, prevencii a celkovo zdravému životnému štýlu. Čo je náplňou práce zdravotnej sestry, čo Luciu viedlo k tomu, aby ukončila štúdium medicíny, a ako vníma súčasný stav českého zdravotníctva?
Prečítajte si rozhovor, v ktorom sa s našou lekárkou Janou Tomanovou rozprávala o českom zdravotníctve.
Kedy ste sa rozhodli pracovať v zdravotníctve? Vedeli ste vždy, že to bude vaša cesta?
Prvé myšlienky o práci v zdravotníctve som mala už v materskej škole a na prvom stupni základnej školy. Zo základnej školy som išla na osemročné gymnázium a tam som prakticky vedela, že ma to ťahá k zdravotníctvu ako takému a že chcem v budúcnosti pomáhať ľuďom prostredníctvom zdravotníckeho systému. Dá sa povedať, že som vždy vedela, že chcem pracovať v zdravotníctve :).
Páni, mali ste aj jeden konkrétny moment alebo motív, ktorý rozhodol?
Moja rodina je plná zdravotníkov (úsmev), od fyzioterapeutov až po lekárov. V predchádzajúcej generácii dokonca aj rehabilitačné sestry a, samozrejme, všeobecné sestry, tiež pôrodné asistentky. Rozšírená rodina vlastne pracuje len v zdravotníctve, sme zdravotnícka rodina (smiech).
Najprv ste študovali všeobecné lekárstvo. Ako dlho?
Všeobecné lekárstvo som študovala jeden rok a prakticky od prvého semestra som vedela, že sa radšej vydám cestou všeobecnej sestry ako všeobecného lekárstva. Moja cesta za všeobecnou sestrou bola dosť kľukatá, po strednej škole som išla na prírodovedeckú školu a pohrávala som sa s myšlienkou stať sa mikrobiologičkou alebo niečím podobným.
Mohli by ste povedať, kedy pre vás nastal moment, keď ste si uvedomili, že toto nie je to, čo chcete študovať a potom v budúcnosti robiť?
V prvom ročníku sme mali predmet ošetrovateľstvo a ošetrovateľská prax ako taká. Absolvovala som stáže na chirurgii, kde nás brali robiť veci ako preväzy. Pri tejto príležitosti som prvýkrát videla sestry v akcii a vtedy som si povedala, že chcem robiť aj túto prácu.
Ako vaša najbližšia rodina prijala váš odchod z medicíny?
Viac-menej zle. Myslím si, že v Čechách ešte nie je všeobecná sestra na piedestáli, čo samozrejme je a vždy bolo povolanie lekára, a najbližší to brali tak, že som opúšťala niečo, čo chcel študovať každý stredoškolák, a ja som išla študovať niečo, o čo nebol až taký záujem z tej strednej školy, takže to asi brali ako zlé rozhodnutie, čo ja som tak nevnímala.
Prečo ste sa teda nakoniec rozhodli študovať všeobecnú zdravotnú starostlivosť? Neľutovala si niekedy toto rozhodnutie?
Táto profesia ma veľmi lákala, chcela som byť v priamom kontakte s pacientmi. A svoje rozhodnutie zmeniť štúdium som prakticky nikdy neoľutovala v tom zmysle, že by som si povedala: „Áno, urobila som chybu.“ A to sa mi podarilo.
Jana: To je naozaj super, krásne.
Je niečo, čo by ste chceli vedieť pred nástupom do prvého ročníka (buď na lekársku fakultu, alebo na všeobecnú zdravotnú starostlivosť)? Čo bolo pre vás na začiatku štúdia najviac stresujúce?
Celkovo by som bola rada, keby mi niekto už na strednej škole povedal, že sa nemám stresovať, že sa mám naučiť 2 strany, keď sa raz budem musieť naučiť 20 strán za deň a bude mi to pripadať v poriadku. Myslím si, že na to by bolo dobré mať už na strednej škole predmet alebo predmet venovaný rýchločítaniu a tomu, ako sa efektívne učiť vo všeobecnosti. Zo strednej školy prídete na vysokú a štýl učenia spolu s objemom je úplne iný. Prídeš a vidíš, čo a ako, mnohokrát ti na začiatku veľa vecí aj unikne. Keď som prestúpil, teda zo strednej školy na odbornú školu, zistil som, že rozsah učiva je diametrálne odlišný, bol to veľký šok, takže napríklad nejaký prípravný mesiac venovaný organizácii učiva ako takého, možnosť zorientovať sa v ňom a naučiť sa, ako sa učiť, by mi nesmierne pomohol.
Jana: Pozri, ja som sa naučila učiť až vo štvrtom ročníku, ale potom som začala mať samé jedničky, keď som prišla na to, čo mi najviac vyhovuje. A ja to cítim rovnako.
No a čo ma najviac stresovalo? Množstvo učiva. Mala som pocit, že jeden týždeň na vysokej škole je ako pol roka na strednej škole. To množstvo bolo zo začiatku veľmi ťažké psychicky spracovať a aj môj mozog si na to musel zvyknúť.
Ako by ste opísali svoje štúdium ako všeobecná sestra, považovali ste ho za príjemné/naplňujúce?
Štúdium ma bavilo, určite boli lepšie aj horšie časy. Mali sme stáže a veľa odborných predmetov, oboje bolo časovo vyvážené. Bolo 2300 hodín teórie a 2300 hodín praxe, čo určite nie je málo. Je to ako chodiť 9 mesiacov do práce. Zdravotná sestra, ktorá vychádza z vysokej školy, má 9 mesiacov práce po rôznych oddeleniach a nemocniciach, čo nie je práve málo. Niekedy som si prešla peklom v horších zamestnaniach, ale aj tak ma štúdium neuveriteľne napĺňalo.
A čo stáže v rámci štúdia? Sú platené, keď robíte skutočnú prácu?
Stáže sú v rámci školy, takže nie sú platené. Katedry a odbory sa počas stáže často menia. Niekedy máš možnosť výberu, takže ak sa chceš profilovať napríklad smerom ku kardiológii, čo som chcela ja, mala som veľa pracovných skúseností na kardiológii, štandardnej kardiológii a JIS.
Keď už ste na oddelení nejaký čas, zažijete jeho fungovanie a ste súčasťou tímu, je naozaj škoda, že vaša práca je bez akéhokoľvek ohodnotenia, myslím tým platového, pretože trochu strácate motiváciu.
Jana: A pritom ste vlastne viac-menej plnohodnotný článok a dovolím si tvrdiť, že si myslím, že tie oddelenia často zachraňujú študenti na stážach. Nie je to problém? Stážisti často veľmi pomáhajú chodu katedry.
Myslím si, že to je problém. Stáže majú slúžiť na to, aby sa budúca sestra naučila niečo nové, ale často sú študenti ostatnými zamestnancami vnímaní ako pomocná sila. V momente, keď je študent 200 hodín na štandardnom lôžkovom oddelení a prakticky tam pracuje ako sanitár, neučí sa nové úlohy, tak by mal byť platený.
Jana: Aj ja som mala niekoľko takýchto stáží, aj my sme mali počas štúdia ošetrovateľskú prax a určite je to oddelenie od oddelenia, ale reálne ste sa na praxi naučili všetko, čo ste potrebovali na výkon svojej práce?
Boli oddelenia a stáže, kde som sa za týždeň naučila viac ako na iných za celý mesiac. Stáže mi dali naozaj veľa, keď som prišla aj teoreticky pripravená, všetko sa krásne prepojilo a defacto som sa naučila všetko, čo potrebujem na prácu všeobecnej sestry. Boli však oddelenia, kde nás vnímali len ako pracovnú silu a tam sa človek naučí veľmi málo, čo nebolo ideálne.
Čo pre vás znamená byť zdravotnou sestrou?
Znamená to pre mňa byť zmysluplnou súčasťou spoločnosti. Myslím si, že v dnešnej dobe je všeobecne problém, že ľudia často hľadajú a nevedia nájsť svoj zmysel, a že práca, ktorá je veľmi prospešná pre okolie, vám dáva určitý pocit naplnenia a zmyslu, takže to je jedna vec. A druhá vec je, že nie všetky odbory majú možnosť profilovať sa rôznymi smermi, a vo všeobecnosti v ošetrovateľstve je tých možností veľa. Môžem pracovať na kardiológii 10 rokov a potom sa rozhodnúť zmeniť odbor, čo je podľa mňa naozaj super. Možnosť vykonávať prácu, a to zmysluplnú, vo viacerých smeroch môže byť veľkou motiváciou.
V čom vidíte hlavný rozdiel v práci zdravotnej sestry a lekára?
Chcela by som tu povedať jednu vec, o ktorú som sa podelila aj na svojom profile a vyvolala veľkú polemiku, a nechcem, aby to znelo zle na adresu lekárov, pretože sme spolupracovníci a sme tím. Bola to vec, že pacient je v nemocnici, pretože potrebuje zdravotnú sestru. Povedala nám to jedna učiteľka, ktorá bola veľmi vzdelaná, bola lekárka v odbore ošetrovateľstvo, a je na tom kus pravdy. Pretože lekári vyšetrujú, diagnostikujú a predpisujú liečbu, zatiaľ čo sestry sú v neustálom kontakte s pacientom a často tú liečbu vykonávajú. Netvrdím, že je to striktne oddelené, ale keby pacient nepotreboval sestru, išiel by do ambulancie, tam by ho vyšetrili, diagnostikovali, predpísali lieky a ležal by doma. Ak by potreboval operáciu, absolvoval by ambulantný zákrok a potom by prišiel na kontrolu. V skutočnosti však pacient potrebuje zdravotnú sestru, ktorá sa o neho postará v zmysle podávania liekov, hygieny, zabezpečenia výživy, komplexnej starostlivosti o pacienta. V tom vidím zásadný rozdiel, že sestra je vykonávateľkou liečby, starostlivosti lekára a trávi s pacientom oveľa viac času.
Jana: Rozdiel vidím v tom, že keby pacient nepotreboval sestru a lekára, ktorý v tej chvíli vyberá liečbu a robí diagnostický a terapeutický postup, asi by tam tiež nebol. Snažím sa na to pozerať ako na celok a vidím tam veľa toho rozdielu v tom, že vy ako sestry máte možnosť, dar byť s pacientom dlhší čas. Na jednej strane si myslím, že je to škoda, pretože často nemám veľa času na to, aby som sa pacientovi venovala, a nemám veľa priestoru na to, aby som sa mu venovala viac. Zároveň by som chcela povedať, že nám bolo pri výučbe veľmi jasne povedané, že je to tímová práca a sestra je predĺžením lekára, že lekár sa bez sestry nezaobíde, navzájom si pomáhame, a zdá sa mi strašná škoda, že je tendencia to stále rozdeľovať, porovnávať atď.
Lucie: Áno, presne tak, tá tendencia striktne to oddeľovať, ukazovať, kto dlhšie študoval a podobne, to je podľa mňa strašná škoda. A k tomu už pomohla medziodborová výučba na fakulte, napríklad medici nás učili anatómiu a my sme ich učili ošetrovateľské veci. To bolo podľa mňa veľmi fajn. Že fakulta už mala takú spoluprácu.
Jana: Ja by som k tomu ešte dodala, že ja sama som bola v situácii, že ak som nemala na oddelení pozornú sestru, ktorá si všimla nejaký detail, ktorý som ja nevidela, mohlo to zdržať diagnostický proces, a teda aj liečbu. Je dôležité, aby boli sestry na oddeleniach, a ja osobne ako mladý lekár cítim a využívam ich skúsenosti. Na našom infekčnom oddelení máme absolútne skvelé sestry, ktoré poznajú rotavírusy na prvý pohľad.
V zahraničí sestra pri svojej práci bežne používa fonendoskop. Myslíte si, že by to tak malo byť aj u nás? A prečo?
Sestra je predĺženou rukou lekára, jeho očami a ušami. Netvrdím, že sestra má vyšetrovať srdce a diagnostikovať choroby a arytmie, to vôbec nie, ale myslím si, že by bolo strašne fajn, keby napríklad vnímala, že sa pacientovi zhoršuje ventilácia alebo je tam rozdiel oproti predchádzajúcemu dňu. Keby si to sestry zapamätali a tiež tým, že by s pacientom strávili viac času, vedeli by skôr poukázať na akékoľvek odchýlky od normálu.
Jana: Súhlasím.
V súčasnosti sestry používajú na meranie tlaku fonendoskop, pretože digitálne tlakomery sa nie vždy dávajú hromadne na kontrolné vyšetrenia a v našej praxi sa bežne stávalo, že v priebehu 3 meraní namerali úplne inú hodnotu alebo boli vyradené, ale bežne sa používajú manuálne tlakomery. Fonendoskop používame aj na zavedenie nazogastrickej sondy, ale nie je to až také bežné. Sám som sa s tým v praxi stretol asi dvakrát. Inak sestry v Českej republike fonendoskop vo všeobecnosti veľmi nepoužívajú, niektoré sestry ho, samozrejme, používajú, ale vo fakultných nemocniciach sa mi zdá, že to nie je zvykom, a myslím si, že je to škoda. Je to dané systémom, suplovanie na všetkých oddeleniach vedie k tomu, že sestry sú často nútené robiť prácu za sanitárov, ktorí často nie sú prítomní v nočnej službe. Všeobecná sestra potom nemôže robiť odbornú prácu, ktorú vyštudovala, ktorú vie robiť a ktorú by mala robiť, pretože na ňu už nemá kapacity. Ak by bol dostatok sanitárov, sestier a všeobecných lekárov, myslím si, že práca všeobecných lekárov by bola iná.
Asi nie je tajomstvom, že práca v zdravotníctve zahŕňa obrovské množstvo administratívy. Povedali by ste, že napriek tomu všetkému je dostatok času na starostlivosť o pacientov?
Myslím si, že v práci je toľko administratívy, že to často môže uberať čas na starostlivosť o pacientov. Nie vždy je to digitálne, čo je obrovská škoda. Keby existoval jednoduchý digitalizovaný systém, kde by sestra všetko naklikala a mala prednastavené určité vzorce, ušetrilo by to veľa času. Samozrejme, dokumentácia sa musí viesť, ale otázkou je, či by nebolo lepšie ju digitalizovať.
Veľkou nevýhodou súčasnej byrokracie z môjho pohľadu je, že každý nový lekár, ku ktorému pacient v rámci nemocníc prichádza, nahlasuje celú svoju osobnú anamnézu, sociálnu anamnézu a rodinnú anamnézu. Prečo to nie je niekde zosumarizované? Zdá sa mi to ako strata času a človek by to mohol mnohokrát nosiť so sebou na flash disku. Pacienti môžu mať problém si všetko správne zapamätať, užitočné poznámky v peňaženke sú nečitateľné/rozmazané... Ak by bolo všetko v nejakej forme digitálneho systému, ktorý by bol prístupný lekárom v rámci týchto anamnéz, proces prvého príjmu pacienta by bol efektívnejší a jednoduchší.
V poslednom čase som si všimol nedostatok všeobecných sestier v nemocniciach a ich presun do súkromného sektora. Všímate si to aj vy a prečo si myslíte, že sa to deje?
Určite, je tu niekoľko faktorov. Jedným z hlavných je nedostatok sanitárov, sestier a ošetrovateľov, takže všeobecná sestra vykonáva prácu za 3 ľudí, 3 profesie, 3 odbory. Ak chodíme do práce v štýle šestnástich 12-hodinových zmien mesačne, je to veľmi rýchla cesta k vyhoreniu, a tak je často najlepším riešením ísť do práce, ktorá vás nebude tak baviť, ale bude fyzicky a psychicky oveľa pokojnejšia. Aj keď je to práca s nižším platom a nie je to práca vašich snov.
Jana: Tak dúfam, že sa to nejako zlepší, lebo to začína byť dosť neudržateľné.
Celkovo sú platy kapitola sama o sebe. Nečudujem sa, že sestry, ktoré sa naučia jazyk, odchádzajú do zahraničia. Plat a s ním spojená životná úroveň zohráva významnú úlohu. Za posledné roky sa veľmi zlepšila, ale stále to nie je ideálne. Na jednej strane je pekné povedať, že je to poslanie, ale za poslanie si človek nekúpi dom ani jedlo, a v čase, keď sú nehnuteľnosti najdrahšie v krajine z hľadiska pomeru platu k nákupu a inflácie k tomu, mi to príde také smutné.
Vedieš úspešný instagramový profil @czechnurse, čo ťa viedlo k jeho založeniu? Aký bol tvoj prvotný nápad?
Profil som založila v čase prvej kovidovej krízy a zdalo sa mi, že je to dobrá príležitosť ukázať ľuďom, nielen v zdravotníctve, ale aj laickej verejnosti, čo robí všeobecná sestra a aká je práca sestier vo všeobecnosti. Povolanie všeobecnej sestry stále veľa ľudí vníma ako profesiu utierania zadku a ja som si myslela, že je to dobrá príležitosť ukázať, že nejde len o to. Mrzí ma, že aj dnes ešte stále veľa ľudí vníma povolanie sestry ako menejcenné. Hygiena a ľudská intimita, keď vstupujem do intímnej zóny človeka, najmä ak ide o pacienta, si vyžaduje obrovskú dôveru a istú mieru profesionality a to nemôže robiť chlap z ulice.
K založeniu profilu ma viedla túžba ukázať, o čom táto práca je, znížiť stigmu tohto povolania a ukázať, že to, čo sa nejakým spôsobom robilo pred 20 alebo 30 rokmi, sa dnes môže robiť úplne inak. V USA a škandinávskych krajinách sa zdravotné sestry pravidelne umiestňujú na popredných miestach v rebríčku rešpektovaných profesií, tak prečo nie u nás? Chcem ukázať, že toto povolanie je krásne, zmysluplné, nie ľahké a potrebné.
Na začiatku si bol na svojom instagrame anonymný, čo ťa prinútilo odhaliť svoju identitu?
Bolo to veľmi spontánne a podnietil to jeden môj kontroverzný príspevok. Bol o tom, že obezita je choroba a mala by sa riešiť. Načo na príspevok rozhorčene zareagovala veľmi známa influencerka a jej fanúšikovia začali profil spolu s príspevkom hromadne nahlasovať. V dôsledku toho som takmer prišiel o svoj profil. Chcel som sa uistiť, že v momente, keď ho stratím, bude existovať možnosť a spôsob, ako ma ľudia nájdu na mojom osobnom účte. V tom čase mi totiž písalo veľa študentov a ľudí o rady a tipy a zdalo sa mi škoda len tak zmiznúť z povrchu zemského. Myslím, že môj vtedajší príspevok bol pichnutím do osieho hniezda, hoci nebol namierený proti nikomu konkrétnemu.
Čo robíte na svojom instagramovom profile? Je niečo konkrétne, čo chcete odovzdať svojej komunite?
Na svojom profile sa venujem mnohým témam: zdraviu, ošetrovateľstvu, zdravotníctvu a zdravotníckym novinkám. Mám pocit, že niekedy sa v tom sama strácam a všetky témy som už pokryla a mám tendenciu vytvárať trendové videá, vtipné videá, aby som profil udržala v chode, a neuvedomujú si, že na profil prichádzajú noví ľudia, ktorí možno nevideli témy, ktoré som už pokryla, nediskutovali o nich a trochu sa to v tých 300 príspevkoch, ktoré na profile mám, zabrzdilo. A pre nových používateľov môže byť ťažké ich nájsť. Pri tvorbe sa najviac zameriavam na tému moderného ošetrovateľstva, osvety a vzdelávania a snažím sa, aby si každý, či už pravidelný sledovateľ alebo nový návštevník, odniesol užitočné informácie alebo sa zasmial.
Okrem toho, že ste zdravotná sestra a ste aktívna na sociálnych sieťach, ste aj mama. Ako to všetko zvládaš?
Nezvládam (smiech). Na sociálnych sieťach to vyzerá, že všetko zvládate a ste v pohode. Realita je často iná a niekedy mám pocit, že stojím na mieste a nič nerobím. Je to náročné, alebo je to náročné každý deň s malým dieťaťom.
Jana: Ďakujem, že ste to takto povedali, pretože si myslím, že dosť často, najmä v tých prvých rokoch dieťaťa, sa to na sociálnych sieťach prezentuje trochu inak, ako to môže byť v skutočnosti.
Myslím si, že je dôležitá aj povaha dieťaťa a to, aké je aktívne, sú dievčatá, ktoré dokážu s dieťaťom absolvovať zdravotnú školu a získať atestáciu bez prestávky a bez problémov, to neskutočne obdivujem. Ja nie som ten typ, nezvládla by som robiť 10 vecí naraz, stačí mi, že robím 9 (smiech).
Je niečo, čo by ste odkázali budúcim zdravotným sestrám?
Sestričkám, aj sebe, by som odkázala, že naša práca je nesmierne dôležitá. Aby sme boli trpezlivé a empatické a aby sme príliš nezabúdali na vlastný pokoj a rovnováhu, aby sme neskôr neskĺzli do syndrómu vyhorenia. Spolu s ostatnými zdravotníckymi profesiami sme základom systému zdravotnej starostlivosti a robíme svet krajším (lepším).
Jana: Krásne povedané, vďaka nášmu rozhovoru som si aj ja sama uvedomila, že to, čo robím, má zmysel.
Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a Lucii alias Czechnurse prajeme všetko dobré na jej životnej ceste.
@czechnurse
článok pripravili Jana a Daniela
